Štúdia Otagskej univerzity zistila, že na rozdiel od všeobecného presvedčenia má negatívny vplyv na spánok dospievajúcich skôr načasovanie večerného používania obrazovky než samotná činnosť.
Súčasné usmernenia týkajúce sa spánku odporúčajú nepoužívať obrazovky hodinu alebo dve pred spaním. Výskumníci však zistili, že používanie obrazovky dve hodiny pred spaním má na spánok dospievajúcich len malý vplyv, zatiaľ čo používanie obrazovky po spánku spôsobuje problémy. Hlavný autor štúdie Dr. Bradley Brosnan z Edgar Diabetes and Obesity Research Centre vysvetľuje, že používanie obrazoviek je neoddeliteľnou súčasťou spánkových návykov dospievajúcich a že usmernenia týkajúce sa spánku je potrebné prehodnotiť, aby lepšie vyhovovali modernému životu.
Používanie obrazovky po spánku je rozhodujúce
V štúdii uverejnenej v časopise JAMA Pediatrics nosilo 85 dospievajúcich vo veku 11 až 14 rokov na hrudi kameru počas jedného týždňa, tri hodiny pred spaním, až kým nešli spať. Okrem telesnej kamery, ktorá zaznamenávala, kedy, čo a ako používali obrazovky, bola v ich spálňach umiestnená druhá infračervená kamera, ktorá zaznamenávala čas strávený pri obrazovke v posteli. Na ruke mali aj aktigraf, zariadenie veľkosti hodiniek, ktoré meria spánok. 
Podľa Brosnana sa rýchlo ukázalo, že tínedžeri trávia veľkú časť času pri obrazovke v posteli.
Výskumníci zistili, že 99 % účastníkov používalo obrazovky počas dvoch hodín pred spaním, viac ako polovica používala obrazovky, keď už boli v posteli, a tretina ich používala po tom, ako sa prvýkrát pokúsili zaspať. Najzaujímavejšie zistenia boli, že tento čas strávený pri obrazovkách pred spaním mal len malý vplyv na spánok počas noci. Používanie obrazoviek po spánku však malo vplyv na spánok – bránilo dospievajúcim zaspať
približne pol hodiny a skrátilo dĺžku spánku v noci. Platilo to najmä pre interaktívne činnosti na obrazovke, ako je hranie hier a multitasking, t. j. používanie viacerých zariadení súčasne, napr. sledovanie filmu na Netflixe na notebooku a hranie Xboxu na hernom zariadení. „Každých ďalších 10 minút činnosti na obrazovke tohto typu skrátilo dĺžku spánku v noci takmer o rovnakú hodnotu.
Výsledky naznačujú, že vplyv času stráveného pri obrazovke na spánok sa prejavuje predovšetkým prostredníctvom časového posunu, ktorý odďaľuje nástup spánku, a nie priamym vplyvom modrého svetla alebo interaktívneho zapojenia, keďže sme nezistili žiadne súvislosti s oneskorením spánku a bdelosťou počas spánku. Dr. Brosnan hovorí, že „jednoduchým“ usmernením pre spánok – teoreticky, ale nie nevyhnutne v skutočnosti – by bolo držať zariadenia mimo spálne a umožniť dospievajúcim používať zariadenia pred spaním, ale nie v posteli.
Mobilné telefóny a kardiovaskulárne ochorenia
Iné výskumy idú ešte ďalej a naznačujú, že pravidelné používanie mobilných telefónov spôsobuje zdravotné problémy, napríklad zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, najmä u fajčiarov a diabetikov. Okrem toho sa táto súvislosť čiastočne spája so zlým spánkom, psychickým stresom a neurotizmom. Článok v časopise Canadian Journal of Cardiology, ktorý vydal Elsevier, opisuje výsledky tejto rozsiahlej prospektívnej kohortovej štúdie.
Dr. Yanjun Zhang, oddelenie nefrológie, nemocnica Nanfang, Južná lekárska univerzita, Guangzhou, Čína, vysvetľuje: „Používanie mobilných telefónov je v modernej spoločnosti všadeprítomné, preto má štúdium ich vplyvu na zdravie veľký význam pre verejné zdravie. Rádiofrekvenčné elektromagnetické polia (RF-EMF) vyžarované z mobilných telefónov vedú k dysregulácii osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky, zápalovým reakciám a oxidačnému stresu, a preto možno očakávať, že budú mať vplyv na viaceré orgány, ako sú srdce a cievy. Stále však nie je isté, či používanie mobilných telefónov súvisí s rizikom kardiovaskulárnych ochorení.
Cieľom výskumníkov bolo posúdiť perspektívnu súvislosť medzi pravidelným používaním mobilných telefónov a výskytom kardiovaskulárnych ochorení a preskúmať sprostredkujúce účinky spánku a duševného zdravia. Výskumníci zistili, že pravidelní používatelia mobilných telefónov mali výrazne vyššie riziko kardiovaskulárnych ochorení v porovnaní s nepravidelnými používateľmi.
Výskumníci zistili, že spánkové správanie, psychický distres a neuroticizmus by mohli byť potenciálnymi mechanizmami súvislosti medzi používaním mobilných telefónov a kardiovaskulárnymi ochoreniami. Zlé spánkové správanie a psychické zdravie môžu nepriaznivo ovplyvniť vývoj kardiovaskulárnych ochorení prostredníctvom narušených cirkadiánnych rytmov, hormonálnych a metabolických porúch a zvýšeného zápalu.
Okrem toho chronické vystavenie RF-EMF žiareniu vyžarovanému mobilnými telefónmi by mohlo viesť k oxidačnému stresu a zápalovým reakciám. Preto by vystavenie RF-EMF žiareniu z mobilných telefónov v kombinácii s fajčením a cukrovkou mohlo mať synergický účinok, ktorý zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Sprievodný editoriál dáva výsledky štúdie do súvislostí.
Vzhľadom na to, že obdobie náboru do tejto štúdie (2006 – 2010) predchádzalo rozšírenému používaniu moderných smartfónov, ktoré sa v súčasnosti častejšie používajú na iné činnosti (napr. zábava, textové správy/e-mail, sociálne siete atď.), je potrebné starostlivo zvážiť zovšeobecniteľnosť a aktuálnu relevantnosť týchto zistení.
Nicholas Grubic, MSc, Dalla Lana School of Public Health, University of Toronto, ON, Kanada, je spoluautorom úvodníka. Podľa Grubica súčasná štúdia síce naznačuje, že používanie mobilných telefónov môže mierne zvyšovať riziko kardiovaskulárnych ochorení, ale skôr, ako sa táto súvislosť začne týkať širokej verejnosti, je potrebné získať presvedčivejšie dôkazy s platnými meraniami používania mobilných telefónov. Zodpovedné používanie mobilných telefónov by malo byť dôležitou súčasťou komplexného prístupu k podpore kardiovaskulárneho zdravia.
