Nová štúdia skúmala údaje od viac ako 1 000 pracovníkov za obdobie 10 rokov. Sedaví pracovníci vykazovali 37-percentný nárast príznakov podobných nespavosti. Zamestnanci, ktorí nepracujú podľa tradičného rozvrhu, majú o 66 percent vyššiu pravdepodobnosť, že budú musieť „doháňať“ spánok. Podľa novej štúdie, ktorú uskutočnila psychologička Claire Smithová z University of South Florida, sú ľudia, ktorí v rámci svojej práce dlho sedia, čo je približne 80 percent modernej pracovnej sily, vystavení oveľa väčšiemu riziku výskytu príznakov nespavosti. A ešte: viac pohybu môže znížiť riziko civilizačných ochorení.

Zamestnanci, ktorí dlho sedia, a tí, ktorí pracujú v neobvyklom pracovnom čase, majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať problémy so spánkom

Zo zistení, ktoré boli nedávno uverejnené v časopise Journal of Occupational Health Psychology, vyplýva, že sedavé zamestnanie a nepravidelný pracovný čas predstavujú významné riziko pre zdravie spánku viac ako 1 000 zamestnancov, ktorí boli predmetom prieskumu počas 10 rokov. Tieto dva faktory, ktoré urýchľujú technologické zmeny, ako napríklad nárast práce s počítačom, sú spojené s 37-percentným nárastom príznakov nespavosti u sedavých pracovníkov a 66-percentným nárastom rizika, že ľudia, ktorí pracujú v netradičnom pracovnom čase, budú musieť doháňať „kompenzačný spánok“ – definovaný ako časté zdriemnutie alebo spanie cez víkendy. „Spôsob, akým si organizujeme prácu, predstavuje vážnu dlhodobú hrozbu pre zdravý spánok,“ povedal Smith. Dostatok spánku zahŕňa viac než len osemhodinový spánok. Zahŕňa aj jemné zaspávanie, udržanie spánku počas celej noci a pravidelný spánkový režim. Podľa výskumníka by si spoločnosti mali uvedomiť špecifické riziká spánku svojich zamestnancov, aby sa zlepšila ich detekcia a intervencia.

Štúdia založená na údajoch z americkej Národnej štúdie stredného veku identifikovala tri kategórie spánkového zdravia pracovníkov za obdobie 10 rokov: dobre spiaci, dobiehajúci spiaci a nespavci. Štúdia zistila, že sedavé zamestnanie bolo silne spojené s kategóriou spánkových deprivantov, ktorá sa vyznačuje príznakmi, ako sú ťažkosti so zaspávaním, prerušovaný spánok a častá denná spavosť. Naopak, pracovníci s netradičným pracovným časom, ako sú nočné zmeny, sa častejšie zaraďovali do skupiny „spánkového dlhu“. Smith uviedol, že štúdia naznačuje, že fyzická aktivita počas pracovného dňa a obmedzenie práce po pracovnej dobe by mohli ľuďom pomôcť nielen dobre spať v tú noc, ale aj ochrániť ich pred pretrvávajúcimi problémami so spánkom o desať rokov neskôr.

Štúdia tiež ukazuje, že zamestnanci, ktorí sa dostanú do zlého spánkového režimu kvôli svojmu pracovnému rozvrhu, napríklad dlhé hodiny sedavej práce alebo nepravidelný pracovný čas, môžu v týchto nezdravých vzorcoch uviaznuť na celé roky. Napríklad u 90 % ľudí, ktorí trpia nespavosťou, sa jej príznaky prejavujú aj po 10 rokoch. „To je obzvlášť znepokojujúce pre zamestnávateľov a zamestnancov, pretože výskumy ukazujú, že zlé zdravie v oblasti spánku má vplyv na produktivitu, pohodu a celkový zdravotný stav,“ povedal Smith, ktorý viedol projekt v spolupráci s interdisciplinárnym tímom odborníkov z oblasti psychológie, psychiatrie, výskumu starnutia a medicíny. Dodala, že výsledky naznačujú, že prestavba pracovísk s ohľadom na zdravie spánku by mohla byť kľúčom k zlepšeniu pohody zamestnancov, a zdôraznila potrebu intervencií na pracoviskách, ktoré považujú zdravie spánku za dynamický a mnohostranný problém, a nie za problém, ktorý sa dá vyriešiť jediným riešením.

Moderné pracoviská môžu zlepšiť kognitívne funkcie

Význam tejto zmeny dizajnu mnohých pracovísk skúmala štúdia Mayo Clinic, z ktorej vyplýva, že aktívne pracoviská s bežeckými pásmi, bicyklami, steppermi a/alebo stojacimi pracovnými stolmi sú úspešnými stratégiami na skrátenie času stráveného sedením a zlepšenie duševnej výkonnosti v práci bez toho, aby to ovplyvnilo pracovný výkon. Príliš dlhé sedenie, či už v práci alebo doma, zvyšuje riziko vzniku chronických ochorení, ktorým sa dá predchádzať. Do štúdie sa zapojilo 44 účastníkov randomizovanej klinickej štúdie, ktorá hodnotila štyri konfigurácie pracovného stola počas štyroch po sebe nasledujúcich dní v Centre zdravého života kliniky Mayo Clinic Dana Abrahama. Tieto konfigurácie zahŕňali v prvý deň stacionárne alebo sedavé pracovisko, po ktorom nasledovali tri aktívne pracovné stanice (stoj, chôdza alebo stepper) v náhodnom poradí.

Výskumníci analyzovali neurokognitívne funkcie účastníkov pomocou 11 hodnotení, ktoré sa zaoberali uvažovaním, krátkodobou pamäťou a koncentráciou. Jemná motorika sa hodnotila pomocou online testu rýchlosti písania a ďalších testov. Keď účastníci používali aktívne pracovné stanice, ich mozgové funkcie sa zlepšili alebo zostali rovnaké a rýchlosť písania sa znížila len mierne. Presnosť písania však ovplyvnená nebola. Štúdia zistila zlepšenie výsledkov logického myslenia, keď účastníci stáli, tlieskali a chodili v porovnaní s tými, ktorí sedeli.

Zníženie denného sedenia môže znížiť riziko kardiovaskulárnych ochorení a cukrovky

Zníženie denného sedenia môže mať pozitívny vplyv na rizikové faktory ochorení súvisiacich so životným štýlom už za tri mesiace. Aj o hodinu menej sedenia denne a viac ľahkej fyzickej aktivity môže pomôcť predchádzať ochoreniam, ako je cukrovka a kardiovaskulárne ochorenia. Je známe, že pravidelné cvičenie je prospešné pre kontrolu hmotnosti a prevenciu chorôb. V intervenčnej štúdii, ktorú uskutočnilo PET centrum v Turku a inštitút UKK vo Fínsku, vedci zisťovali, či sa dá dosiahnuť zdravotný prínos skrátením času stráveného sedením každý deň počas trojmesačného intervenčného obdobia.

Účastníkmi štúdie boli sediaci, fyzicky neaktívni dospelí v produktívnom veku so zvýšeným rizikom cukrovky 2. typu a kardiovaskulárnych ochorení. Výskumníci porovnávali dve skupiny: intervenčná skupina dostala pokyn znížiť čas sedenia v priemere o 1 hodinu denne prostredníctvom ľahkej fyzickej aktivity a státia a kontrolná skupina dostala pokyn zachovať si svoje zvyky a sedavý spôsob života. Intervenčnej skupine sa podarilo znížiť čas sedenia v priemere o 50 minút denne, a to najmä zvýšením ľahkej a miernej fyzickej aktivity. Počas trojmesačného obdobia výskumníci pozorovali pozitívne zdravotné účinky v intervenčnej skupine, pokiaľ ide o reguláciu glukózy v krvi, citlivosť na inzulín a zdravie pečene.