Podľa novej štúdie Simona Evansa z Univerzity v Surrey (Spojené kráľovstvo) a jeho kolegov, ktorá bola uverejnená v časopise PLOS One s otvoreným prístupom, by mohli vedomosti, celková kvalita spánku a konzumácia alkoholu vysvetliť, prečo majú ľudia, ktorí ponocujú, vyššie riziko depresie. Predchádzajúci výskum ukázal, že nočné sovy, ktoré ponocujú, tzv. večerné chronotypy, vykazujú viac príznakov depresie ako ranné vtáčatá, tzv. V novej štúdii Evans a jeho kolegovia zozbierali údaje od 546 vysokoškolských študentov pomocou online dotazníka.
Nočné sovy sú náchylnejšie na depresiu
Údaje zahŕňali informácie o spánkovom režime, všímavosti, prežívaní, konzumácii alkoholu a úrovni depresie a úzkosti, ktoré študenti sami uviedli. Štúdia potvrdila, že ľudia s večerným chronotypom majú výrazne vyššie riziko depresie a že túto súvislosť možno vysvetliť rozdielmi v pozornosti, kvalite spánku a konzumácii alkoholu. Večerné chronotypy mali v priemere horšiu kvalitu spánku, vyššiu spotrebu alkoholu a nižšiu všímavosť ako ranné chronotypy. Štúdia mala obmedzenú schopnosť preukázať príčinu a následok vzhľadom na svoj prierezový dizajn, ktorý sa opieral o údaje zozbierané len v jednom časovom bode.
Okrem toho sa výsledky nemusia vzťahovať na iné vekové skupiny, ako sú vysokoškolskí študenti zahrnutí do štúdie. Vzhľadom na tieto výhrady autori dospeli k záveru, že intervencie zamerané na všímavosť, spánok a konzumáciu alkoholu by mohli mať potenciál znížiť riziko depresie, najmä u mladých dospelých. Autori dodávajú: „Keďže zlé duševné zdravie je medzi mladými dospelými bežné, tieto výsledky štúdie sú obzvlášť dôležité – mnohí mladí dospelí majú tendenciu zostávať hore do neskorých hodín a výsledky ukazujú, ako by sa mohli realizovať intervencie na zníženie rizika depresie.“
Neskoré chronotypy a kardiovaskulárne ochorenia
Nočné sovy však majú aj zvýšené riziko iných zdravotných problémov. Podľa štúdie Göteborskej univerzity vo Švédsku sa ateroskleróza vyskytuje takmer dvakrát častejšie u nočných sov ako u ľudí, ktorí vstávajú skoro. Zdá sa, že cirkadiánne funkcie sú dôležité najmä v počiatočných štádiách kardiovaskulárnych ochorení. Pri ateroskleróze sa na vnútornej strane tepien hromadia tukové usadeniny, ktoré bránia prietoku krvi. Ochorenie sa vyvíja veľmi dlho a zostáva nepovšimnuté, kým nespôsobí krvné zrazeniny, ktoré vyústia do angíny pectoris, srdcového infarktu alebo mozgovej príhody. Predchádzajúci výskum naznačil, že ľudia s nočnými návykmi môžu byť vystavení zvýšenému riziku kardiovaskulárnych ochorení, ale toto je prvá štúdia, ktorá ukazuje, ako cirkadiánny rytmus konkrétne ovplyvňuje kalcifikáciu tepien.
Štúdie, publikovanej v časopise „Sleep Medicine“, sa zúčastnilo 771 mužov a žien vo veku 50 až 64 rokov, ktorí boli súčasťou väčšej populačnej štúdie SCAPIS. Pomocou počítačovej tomografie sa skúmal stupeň kalcifikácie tepien v koronárnych tepnách. Účastníci uviedli svoj tzv. chronotyp na päťbodovej stupnici: extrémny ranný typ, mierny ranný typ, stredný typ, mierny večerný typ alebo extrémny večerný typ. Zo 771 účastníkov bolo 144 označených ako extrémny ranný typ a 128 ako extrémny večerný typ. V skupine, ktorá bola najviac prebudená ráno, malo 22,2 % závažnú aterosklerózu – najnižšie percento zo všetkých piatich chronotypov. Skupina extrémnych večerných typov mala najvyšší výskyt závažnej kalcifikácie koronárnych tepien, a to 40,6 %. Štatistická analýza zohľadnila množstvo ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť riziko aterosklerózy, vrátane krvného tlaku, krvných lipidov, hmotnosti, fyzickej aktivity, úrovne stresu, spánku a fajčenia. Okrem už známych faktorov sa ako dôležitý rizikový faktor aterosklerózy javí aj individuálny cirkadiánny rytmus.
Zhoršený metabolizmus u nočných sov
Sú nočné sovy náchylnejšie aj na metabolické poruchy, ako je napríklad cukrovka 2. typu? Výskumníci z Rutgersovej univerzity v New Jersey zistili, že tí, ktorí zostávajú hore neskôr, sú menej schopní využívať tuky na získavanie energie, čo znamená, že tuky sa môžu v tele hromadiť a zvyšovať riziko cukrovky 2. typu. Rozdiely v metabolizme súvisia s tým, ako dobre dokážu jednotlivé skupiny využívať inzulín na podporu príjmu glukózy bunkami na uskladnenie a získanie energie. Ľudia, ktorí sú rannými vtáčatami (t. j. jedinci, ktorí uprednostňujú rannú aktivitu), častejšie využívajú na energiu tuky a sú počas dňa aktívnejší a aeróbnejší ako nočné sovy. Nočné sovy (t. j. osoby, ktoré uprednostňujú aktivitu v neskorých denných alebo nočných hodinách) využívajú menej tukov ako zdroj energie, keď odpočívajú alebo cvičia.
Výskumníci rozdelili účastníkov(n=51) do dvoch skupín (ranné a neskoré) na základe ich „chronotypu“ – našej prirodzenej tendencie byť aktívny a spať v rôznom čase. Použili pokročilé zobrazovacie techniky na určenie telesnej hmotnosti a zloženia, citlivosti na inzulín a vzorky dychu na meranie metabolizmu tukov a sacharidov. Účastníci boli monitorovaní počas jedného týždňa, aby sa vyhodnotili ich vzorce aktivity počas dňa. Držali diétu s kontrolovaným obsahom kalórií a živín a museli sa postiť cez noc, aby sa minimalizoval vplyv stravy na výsledky. Na preskúmanie preferovaného zdroja energie boli testovaní v pokoji pred absolvovaním dvoch 15-minútových cvičení: jedného stredne intenzívneho a jedného vysoko intenzívneho na bežiacom páse. Aeróbna zdatnosť sa testovala krokovou výzvou, pri ktorej sa sklon trenažéra zvyšoval každé dve minúty o 2,5 %, až kým sa účastník nevyčerpal.
Výskumníci zistili, že ľudia, ktorí vstávajú skoro, spotrebujú na energiu viac tuku v pokoji aj počas cvičenia ako nočné sovy. Ranné vtáčatá boli tiež citlivejšie na inzulín. Na druhej strane, nočné sovy sú inzulínovo rezistentné, čo znamená, že ich telo potrebuje viac inzulínu na zníženie hladiny cukru v krvi a ich telo uprednostňuje sacharidy pred tukmi na získanie energie. Zhoršená schopnosť tejto skupiny reagovať na inzulín s cieľom podporiť využitie palív môže byť škodlivá, pretože naznačuje vyššie riziko cukrovky 2. typu a/alebo srdcových ochorení. Príčina tohto posunu v metabolických preferenciách medzi rannými vtákmi a nočnými sovami je zatiaľ neznáma a vyžaduje si ďalšie skúmanie.