Už niekoľko dní práce na nočnú zmenu stačí na to, aby sa narušili bielkovinové rytmy spojené s reguláciou hladiny cukru v krvi, energetickým metabolizmom a zápalovými reakciami. Tieto procesy môžu ovplyvniť vznik chronických metabolických ochorení. Výsledky štúdie vedenej vedcami z Washingtonskej štátnej univerzity a Pacific Northwest National Laboratory poskytujú nový pohľad na to, prečo sú pracovníci pracujúci na nočné zmeny náchylnejší na cukrovku, obezitu a iné metabolické poruchy.
Včasná intervencia na prevenciu cukrovky a obezity
„Existujú procesy spojené s hlavnými biologickými hodinami v našom mozgu, ktoré hovoria, že deň je deň a noc je noc, a ďalšie procesy, ktoré sledujú rytmy nastavené inde v tele, ktoré hovoria, že noc je deň a deň je noc,“ vysvetlil hlavný autor štúdie Hans Van Dongen, profesor na WSU Elson S. Floyd College of Medicine. Keď sú vnútorné rytmy narušené, náš systém zažíva dlhodobý stres, ktorý má podľa odborníkov dlhodobé zdravotné následky.
Hoci je potrebný ďalší výskum, Van Dongen uviedol, že štúdia ukazuje, že tieto narušené rytmy sú zjavné už po troch dňoch, čo naznačuje, že je možné včas zasiahnuť a predísť tak cukrovke a obezite. Takýto zásah by tiež mohol pomôcť znížiť riziko srdcových ochorení a mozgovej mŕtvice, ktorých výskyt je zvýšený aj u pracovníkov pracujúcich na nočné zmeny.
Štúdia uverejnená v časopise Journal of Proteome Research zahŕňala kontrolovaný laboratórny experiment, v ktorom dobrovoľníci počas troch dní pracovali na simulovaných nočných alebo denných zmenách. Po skončení poslednej zmeny boli účastníci ponechaní 24 hodín v bdelom stave za konštantných podmienok svetla, teploty, polohy a príjmu potravy, aby sa zmerali ich vnútorné biologické rytmy bez zásahov vonkajších vplyvov.
Hladina glukózy u pracovníkov pracujúcich na nočné zmeny už nie je synchronizovaná
Počas 24-hodinového obdobia sa v pravidelných intervaloch odoberali a analyzovali vzorky krvi na identifikáciu proteínov prítomných v krvných bunkách imunitného systému. Niektoré proteíny mali rytmus, ktorý úzko súvisel s hlavnými biologickými hodinami, ktoré udržiavajú telo v 24-hodinovom rytme. Hlavné hodiny sú necitlivé na zmeny v rozvrhu zmien, takže tieto bielkovinové rytmy sa v reakcii na rozvrh nočných zmien výrazne nezmenili. Väčšina ostatných proteínov však mala rytmy, ktoré sa u účastníkov nočnej zmeny v porovnaní s účastníkmi dennej zmeny výrazne zmenili.
Pri podrobnejšom pohľade na proteíny zapojené do regulácie glukózy výskumníci pozorovali takmer úplný zvrat glukózových rytmov u účastníkov nočnej zmeny. Zistili tiež, že tie procesy, ktoré sa podieľajú na produkcii a citlivosti na inzulín, ktoré za normálnych okolností spolupracujú na udržaní hladiny glukózy v zdravom rozmedzí, už neboli u účastníkov nočnej zmeny synchronizované. Výskumníci uviedli, že tento efekt by mohol byť spôsobený inzulínovou reguláciou, ktorá sa snaží zvrátiť zmeny glukózy vyvolané rozvrhom nočných zmien. Uviedli, že v danom okamihu by to mohla byť zdravá reakcia, pretože zmenené hladiny glukózy môžu poškodiť bunky a orgány, ale z dlhodobého hľadiska by to mohlo byť problematické.
„Podarilo sa nám preukázať, že skutočne existuje rozdiel v molekulárnych vzorcoch medzi dobrovoľníkmi s normálnym pracovným rozvrhom a dobrovoľníkmi s rozvrhom, ktorý nie je v súlade s ich biologickými hodinami,“ povedal Jason McDermott, počítačový vedec z Oddelenia biologických vied PNNL. „Účinky tohto nesprávneho zosúladenia neboli doteraz charakterizované na takejto molekulárnej úrovni a takýmto kontrolovaným spôsobom.“ Ďalším krokom vedcov bude skúmanie pracovníkov v reálnom svete, aby zistili, či nočné zmeny spôsobujú podobné zmeny bielkovín aj u pracovníkov pracujúcich na dlhodobé zmeny.
