Dostatok spánku je dôležitý najmä pre deti, pretože podporuje ich rast a vývoj. Nový výskum ukazuje, že deti, ktoré od útleho veku trpia chronickým nedostatkom spánku, môžu mať častejšie zdravotné problémy a dokonca u nich môže byť zvýšené riziko vzniku psychózy v ranom dospelom veku. Výskumníci z Birminghamskej univerzity skúmali informácie o dĺžke nočného spánku z rozsiahlej kohortovej štúdie detí vo veku od 6 mesiacov do 7 rokov. Zistili, že u detí, ktoré v tomto období spali sústavne menej hodín, bola viac ako dvakrát vyššia pravdepodobnosť vzniku psychotickej poruchy a takmer štyrikrát vyššia pravdepodobnosť psychotickej epizódy v skorej dospelosti.

Spánok v detstve a psychika

Hoci predchádzajúci výskum preukázal súvislosti medzi problémami so spánkom a psychózou v určitých časových obdobiach, táto štúdia je prvou, ktorá dokazuje, že trvalý nedostatok spánku je silným prediktorom psychózy. Hoci je normálne, že deti majú problémy so spánkom v rôznych obdobiach svojho detstva, je tiež dôležité vedieť, kedy je čas vyhľadať pomoc. Niekedy sa spánok môže stať pretrvávajúcim a chronickým problémom, a práve tu vidíme súvislosti s psychiatrickými ochoreniami v dospelosti.

Dobrou správou je, že vieme, že je možné zlepšiť spánkový režim a správanie počas spánku. Hoci pretrvávajúca strata spánku nie je jedinou príčinou psychózy v ranom dospelom veku, výskumy naznačujú, že je to faktor, ktorý k nej prispieva a ktorý môžu rodičia riešiť. Zistenia publikované v časopise JAMA Psychiatry vychádzali z údajov zo štúdie Avon Longitudinal Study of Parents and Children (ALSPAC), ktorá obsahuje záznamy 12 394 detí vo veku od 6 mesiacov do 7 rokov a 3 889 detí vo veku 24 rokov. Hoci štúdia zistila súvislosť medzi nedostatkom spánku v detstve a psychózou v skorej dospelosti, tímu sa nepodarilo dokázať príčinnú súvislosť a je potrebné preskúmať ďalšie faktory súvisiace so spánkom v detstve aj psychózou.

Tím Dr. Isabel Morales-Muño napríklad skúmal všeobecný stav imunitného systému u detí, aby zistil, či za niektoré súvislosti medzi nedostatkom spánku a psychózou môžu byť zodpovedné aj poruchy imunitného systému. Testovalo sa to u deväťročných detí meraním úrovne zápalu vo vzorkách krvi. Výsledky ukázali, že oslabený imunitný systém by mohol čiastočne vysvetliť súvislosti medzi nedostatkom spánku a psychózou, ale pravdepodobne sú dôležité aj iné neznáme faktory. Cieľom je otestovať a overiť spôsoby liečby včasnej psychózy a depresie u detí a dospievajúcich.

Spánok a užívanie drog v detstve

Nie je žiadnym tajomstvom, že dobrý spánok je nevyhnutný pre zdravie a vývoj detí, ale v skutočnosti môže byť spánkový režim v detstve spojený aj s budúcim užívaním látok, ako sú drogy a alkohol. Štúdia, ktorú uskutočnil tím výskumníkov z Penn State University, zistila, že u dospievajúcich, ktorí chodili spať neskôr a spali menej hodín ako deti a dospievajúci, bola vyššia pravdepodobnosť, že do 15 rokov budú konzumovať alkohol alebo vyskúšajú marihuanu. Tím publikoval svoje zistenia v časopise Annals of Epidemiology.

„Štúdia naznačuje, že môže existovať kritický vek, kedy môže byť spánok cieľom intervencie,“ povedala Anne-Marie Changová, docentka biobehaviorálneho zdravia na Penn State a hlavná autorka štúdie. „Zlepšenie spánku u populácie v školskom veku by mohlo viesť nielen k zlepšeniu zdravotného stavu v oblasti spánku, ale aj k zlepšeniu rozhodovania v súvislosti s rizikovým správaním, ako je napríklad užívanie alkoholu a iných látok.“

Výskumný tím skúmal spánok u detí v rôznych štádiách vývoja v rámci tej istej vzorky detí, aby zistil, či má vplyv na neskoršie užívanie návykových látok, čo sa doteraz skúmalo len v niekoľkých štúdiách. Zamerali sa na dva rôzne aspekty zdravia spánku – celkové trvanie spánku a čas spánku. Vedci vysvetlili, že neskoršie chodenie spať môže ovplyvniť schopnosť detí dobre sa vyspať, najmä v školskom veku.

„Mozog je v mladšom veku plastickejší a chcete, aby zdravý spánok podporoval nervový vývoj,“ povedal David Reichenberger, spoluautor a doktor biologicko-behaviorálneho zdravia na Penn State University v čase výskumu. „Zlý zdravotný stav spánku by mohol byť škodlivý pre ich fyzické zdravie, ako aj pre ich rozhodovanie, čo by zase mohlo súvisieť s ich rozhodnutím užívať drogy.“

Zistenia

Štúdia vychádzala z údajov od 1 514 detí zo štúdie Future of Families and Child Wellbeing Study, ktorá predstavuje rôznorodú kohortu narodených detí z 20 miest v Spojených štátoch. Rodičia uvádzali pravidelný čas spánku svojho dieťaťa v pracovných dňoch vo veku troch, piatich a deviatich rokov. Uvádzali aj dĺžku spánku svojho dieťaťa vo veku päť a deväť rokov. Keď výskumný tím skúmal súvislosť medzi časom spánku a dĺžkou spánku v detstve s budúcim užívaním alkoholu a marihuany v dospievajúcom veku, zistil súvislosť v pozdĺžnej časti. Dospievajúci mali o 45 % vyššiu pravdepodobnosť, že do 15 rokov vyskúšajú alkohol, ak mali vo veku deväť rokov neskorší čas spánku v porovnaní s ostatnými deťmi so skorším časom spánku v rovnakom veku. Čas spánku vo veku piatich rokov však nesúvisel s budúcim užívaním alkoholu, ani s dĺžkou spánku vo veku piatich alebo deviatich rokov. Pokiaľ ide o užívanie marihuany, neskorší čas spánku vo veku piatich rokov bol spojený s 26 % vyššou pravdepodobnosťou, že vo veku 15 rokov vyskúšajú marihuanu, zatiaľ čo spánok o hodinu kratší vo veku deviatich rokov bol spojený s 19 % vyššou pravdepodobnosťou, že vo veku 15 rokov vyskúšajú marihuanu.

Výskumný tím skúmal aj údaje od dospievajúcich vo veku 15 rokov, ktorí sami uviedli svoj čas spánku, dĺžku spánku a užívanie alkoholu a marihuany. Odborníci zistili, že u dospievajúcich, ktorí chodili spať neskôr, bola o 39 % vyššia pravdepodobnosť, že budú piť alkohol, a o 34 % vyššia pravdepodobnosť, že vyskúšajú marihuanu. Strata hodiny spánku bola spojená s 28 % vyššou pravdepodobnosťou, že niekedy užijú alkohol, ale nie marihuanu.

Podľa Reichenbergera je spánok v rokoch tesne pred dospievaním najdôležitejším faktorom vo vzťahu k budúcemu riziku užívania drog. Počas tejto vývojovej fázy sa deti rýchlo menia a ich mozog dozrieva. Vedci poukazujú na to, že skoršie štúdie iných skupín naznačujú, že kratšia dĺžka spánku a neskorší čas spánku môžu zvýšiť impulzívnosť a zhoršiť rozhodovanie, čo by mohlo mať vplyv na voľbu užívania látok. Tieto zistenia podľa výskumníkov zdôrazňujú kľúčovú úlohu spánku pre rôzne aspekty dlhodobého zdravia a pohody.