Pacient zaspí v zubárskom kresle napriek strachu z nadchádzajúceho zákroku. Zdanlivo nenápadný čin, ale pre zubárov, ktorí poznajú najnovšie výskumy spánku, je to príznak život ohrozujúceho stavu. Vo výskumnej správe uverejnenej v časopise Journal of the American Dental Association vedci z Rutgers Health označili zubárov za nečakaných hráčov v boji proti život ohrozujúcim poruchám spánku.

Zo štúdie vyplýva, že zubní lekári majú jedinečné možnosti na vyšetrenie ochorení, ako je napríklad obštrukčné spánkové apnoe, ktoré postihuje milióny ľudí a je spojené s vážnymi zdravotnými rizikami vrátane kardiovaskulárnych ochorení a neurodegenerácie. Štúdia tiež vyzýva zubárov, aby sa okrem zubov a ďasien zamerali aj na zdravie svojich pacientov.

Ako môže zubný lekár pomôcť rozpoznať príznaky nebezpečných porúch spánku

Podľa Davisa Thomasa, klinického docenta na Rutgers School of Dental Medicine a hlavného autora štúdie, môžu byť zubní lekári prvou obrannou líniou pri zisťovaní porúch spánku. Často rozpoznajú príznaky oveľa skôr ako lekári. Príznaky, ako je škrípanie zubami, krútenie jazykom alebo dokonca zaspávanie pacienta v zubárskom kresle, môžu byť včasnými indikátormi, že ide o niečo viac. Mnoho prípadov obštrukčného spánkového apnoe zostáva nediagnostikovaných, ale zubní lekári môžu zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní tohto počtu. Správa uvádza niekoľko kľúčových ukazovateľov, na ktoré by sa mali zubári počas vyšetrenia zamerať, vrátane zväčšených čeľustných svalov, vydutých okrajov jazyka, bielych línií na lícach, obmedzenej viditeľnosti hrdla, vzorcov opotrebovania zubov a drobných prasklín na zuboch.

Tieto fyzické príznaky v spojení s anamnézou pacienta a jednoduchými skríningovými nástrojmi môžu zubným lekárom pomôcť identifikovať rizikových pacientov až s 80-percentnou presnosťou. Ďalším znepokojujúcim znakom je podľa autorov štúdie bruxizmus, všeobecne známy ako škrípanie zubami. V rozpore s dlhoročnými predpokladmi štúdie naznačujú, že škrípanie zubami je často príznakom základných problémov so spánkom, a nie samostatným problémom spôsobeným nesprávne nastavenými zubami. Thomas tvrdí, že pochopením neurovedeckého základu porúch spánku je možné ponúknuť komplexnejšiu liečbu a potenciálne predísť vážnym zdravotným komplikáciám. Táto zmena pohľadu by mohla mať ďalekosiahle dôsledky.

Identifikovaním pacientov ohrozených poruchami spánku môžu zubní lekári včas zasiahnuť a potenciálne tak predísť komplikáciám, ako je vysoký krvný tlak, srdcové choroby a mozgové príhody. Na realizáciu týchto zistení Thomas a jeho tím navrhujú jednoduchý protokol pre zubné ordinácie: Zahrnúť otázky týkajúce sa spánku do formulárov lekárskej anamnézy.

Ďalšie odporúčania zahŕňajú školenie zubného personálu na rozpoznávanie fyzických príznakov porúch spánku a používanie validovaných skríningových nástrojov, ako je dotazník STOP BANG (chrápanie, únava, pozorované apnoe, krvný tlak, index telesnej hmotnosti, vek, obvod krku, pohlavie), ktorý slúži na skríning obštrukčného spánkového apnoe, ako aj vytvorenie siete odporúčaní pre spánkových lekárov. Thomas odporúča, aby zubní lekári, ktorí chcú zaviesť skríning spánku do svojej praxe, začali s ďalším vzdelávaním.

Bruxizmus počas spánku môže poškodiť temporomandibulárne kĺby

Už predchádzajúci výskum ukázal, aké nebezpečné je nočné škrípanie zubami a zatínanie hornej a dolnej čeľuste. Spánkový bruxizmus môže mať v skutočnosti množstvo zdravotných následkov.
Otázka, či spánkový bruxizmus súvisí so vznikom alebo progresiou porúch temporomandibulárneho kĺbu, je v zubnej vede kontroverzná. Štúdia na Univerzitnej klinike stomatológie na Lekárskej univerzite vo Viedni zistila, že určité tvary a polohy zubov môžu určite viesť k problémom s TMJ v dôsledku bruxizmu.

Približne 15 % populácie počas spánku škrípe zubami. Tento problém je obzvlášť častý u mladších ľudí. Predpokladá sa, že často enormný tlak vyvíjaný na povrch zubov a čeľuste spôsobuje rôzne zdravotné problémy zubov a môže viesť aj k bolestiam čeľustných svalov a bolestiam hlavy. Vedci pod vedením Benedikta Sagla z Katedry stomatológie Lekárskej univerzity vo Viedni skúmali, či bruxizmus počas spánku môže mať negatívny vplyv aj na štruktúry temporomandibulárneho kĺbu. Ich výskum je založený na teórii, že určité kombinácie tvaru a polohy zubov počas brúsenia majú vplyv na mechanické zaťaženie temporomandibulárneho kĺbu, a preto ich možno považovať za rizikový faktor porúch TMJ.

Uhol sklonu a poloha zubov

Štúdie sa uskutočnili s použitím moderného počítačového modelu žuvacieho ústrojenstva, ktorý zahŕňa kostné, chrupavkové a svalové štruktúry.
Takéto počítačové modely sa môžu použiť na skúmanie výskumných otázok, keď priame štúdie na pacientoch nie sú z etických dôvodov možné.
Predmetom štúdie bola interakcia dvoch faktorov, ktoré sa spájajú pri fenoméne bruxizmu. Prvým faktorom je tvar postihnutého zuba, presnejšie uhol sklonu zubného kýpťa, ktorý prichádza do kontaktu so svojím náprotivkom počas brúsenia. Druhým faktorom je miesto kontaktu zubu (takzvaná opotrebovávaná hrana) počas dynamického pohybu brúsenia, ktoré výskumný tím zohľadnil.

V štúdii sa simulovali účinky bočného brúsenia na prvý molár a špičák so šiestimi rôznymi sklonmi opotrebovanej fasety, čo viedlo k celkovo dvanástim simulovaným scenárom. Podľa výskumníkov výsledky ukazujú, že sklon aj poloha opotrebovaných faziet majú vplyv na silu mechanického zaťaženia temporomandibulárneho kĺbu. Ako rozhodujúca sa však javí strmosť brúsnej hrany. Čím je zub plochejší, tým je zaťaženie kĺbu väčšie, a tým aj riziko poruchy TMJ, zatiaľ čo ak majú zubné hrany zapojené do bruxizmu strmší uhol sklonu, vypočítané zaťaženie kĺbu bolo nižšie aj pri rovnakej „sile brúsenia“ (bruxing force). Ďalší výskum a klinické štúdie teraz objasnia, či sa tieto zistenia môžu zahrnúť do vývoja terapeutických opatrení proti spánkovému bruxizmu.