Významný prielom v chápaní mechanizmu spánku otvára nové možnosti liečby porúch spánku a súvisiacich neuropsychiatrických ochorení: Vedci identifikovali melatonínový receptor MT1 ako kľúčový regulátor spánku s rýchlymi pohybmi očí (REM).
Význam spánku REM
Spánok REM je veľmi dôležitý pre snívanie, konsolidáciu pamäte a emočnú reguláciu. V mozgu melatonínový receptor MT1 ovplyvňuje typ neurónu, ktorý syntetizuje neurotransmiter a hormón noradrenalín, ktorý sa nachádza v oblasti známej ako locus coeruleus alebo latinsky „modrá škvrna“. Počas spánku REM sa tieto neuróny upokojujú a zastavujú svoju činnosť. S poruchami REM spánku sú spojené závažné ochorenia, ako je Parkinsonova choroba a demencia s Lewyho telieskami, na ktoré v súčasnosti neexistuje účinná liečba.
Podľa Gabrielly Gobbiovej, vedúcej výskumníčky novej štúdie uverejnenej v časopise Journal of Neuroscience, tento objav nielenže rozširuje naše chápanie mechanizmov spánku, ale má aj významný klinický potenciál. Je profesorkou psychiatrie na McGillovej univerzite, klinickou vedkyňou vo Výskumnom ústave McGillovho univerzitného zdravotného centra a držiteľkou Kanadskej výskumnej katedry pre terapiu duševného zdravia.
Liek, ktorý sa zameriava na spánok REM
Ľudský spánok sa riadi presnou postupnosťou fáz non-REM a REM, z ktorých každá plní iné fyziologické funkcie. Spánok REM zohráva kľúčovú úlohu pri konsolidácii pamäte a regulácii emócií. Non-REM spánok podporuje procesy fyzickej regenerácie a obnovy. Narušenie tohto cyklu môže zhoršiť kognitívne funkcie a zvýšiť náchylnosť na neuropsychiatrické poruchy. Doteraz vedcom unikal špecifický receptor, ktorý spúšťa spánok REM. V novej štúdii bol identifikovaný melatonínový receptor MT1 ako dôležitý regulátor tejto fázy spánku. Pomocou nového lieku, ktorý je zameraný na receptory MT1, vedci dokázali úspešne predĺžiť trvanie spánku REM u pokusných zvierat a zároveň znížiť aktivitu neurónov.
„V súčasnosti neexistujú lieky, ktoré by boli špecificky zamerané na spánok REM. Väčšina liekov na spanie na trhu predlžuje celkové trvanie spánku, ale má tendenciu zhoršovať spánok REM,“ povedal Dr. Stefano Comai, spoluautor štúdie a profesor na Univerzite v Padove a docent na McGill University. Podľa vedcov je ďalší výskum neurobiológie a farmakológie spánku REM kľúčový pre vývoj cielenej liečby, ktorá by mohla zlepšiť kvalitu života pacientov postihnutých týmito závažnými ochoreniami. Keďže vedci naďalej skúmajú zložitosť regulácie spánku, rastie nádej na účinné zásahy pri neurologických poruchách.