Prebudenie nespúšťa zvýšené uvoľňovanie stresového hormónu kortizolu. Nová štúdia vedená Bristolskou univerzitou však zistila, že kortizol sa zvyšuje v hodinách pred prebudením ako súčasť prípravy organizmu na nasledujúci deň. Štúdia bola uverejnená v časopise Proceedings of the Royal Society B.
Prebudenie nevedie k zvýšenému uvoľňovaniu kortizolu
Dlhé roky sa predpokladalo, že prebudenie stimuluje uvoľňovanie hormónu kortizolu – jav známy ako „reakcia na prebudenie kortizolu“ (CAR). Táto reakcia sa využíva pri štúdiu mnohých klinických stavov vrátane posttraumatickej stresovej poruchy, depresie, obezity a chronického únavového syndrómu. Hlavným problémom štúdií využívajúcich CAR je, že v protokoloch sa zvyčajne hodnotia len vzorky odobraté po prebudení, a nie v období pred ním, keďže merania sa vykonávajú v slinách. V dôsledku toho štúdie nedokážu zistiť zmenu v rýchlosti vylučovania kortizolu počas bdenia.
Na vyriešenie kľúčovej otázky, či sa vylučovanie kortizolu po prebudení skutočne zvyšuje, výskumný tím z Bristolu použil automatický systém na odber vzoriek na meranie hladiny kortizolu v tkanive 201 zdravých účastníkov a účastníčok vo veku od 18 do 68 rokov pred prebudením a po ňom. Výskumníci zistili, že prebudenie NEVEDIE k zvýšenému uvoľňovaniu kortizolu a neboli zistené žiadne dôkazy o zmene rýchlosti nárastu kortizolu v hodine po prebudení v porovnaní s hodinou pred prebudením. To naznačuje, že zmeny hladiny kortizolu bezprostredne po prebudení predstavujú s oveľa väčšou pravdepodobnosťou koniec denného kortizolového rytmu, ktorý stúpa v skorých ranných hodinách a vrcholí krátko po obvyklom čase prebudenia.
Dôležité je, že v štúdii sa zistila aj značná interindividuálna variabilita v absolútnej koncentrácii a rýchlosti zmien, ako aj rozdiely v dynamike, ktoré by mohli byť spôsobené dĺžkou a načasovaním spánku. Na základe týchto výsledkov vedci odporúčajú opatrnosť pri interpretácii meraní kortizolu vykonaných len hodinu po prebudení. Výsledky naznačujú, že hlavná príčina zmien hladín kortizolu v čase prebudenia súvisí predovšetkým s endogénnym cirkadiánnym rytmom kortizolu. Okrem toho výsledky naznačujú, že ak kortizol vôbec súvisí s prebudením, súvisí skôr s faktormi, ktoré prispievajú k iniciácii prebudenia, než s reakciou naň.
Vzťah medzi nočným nárastom kortizolu a spánkom
Cirkadiánne rytmy, prirodzené 24-hodinové cykly fyziologických a behaviorálnych vzorcov, sú mimoriadne dôležitou adaptáciou na život na našej planéte s jej dennými zmenami svetla a tmy a teploty. Narušenie týchto rytmov prispieva k mnohým psychickým, metabolickým, kardiovaskulárnym a imunitným zdravotným problémom. Pochopenie úlohy kortizolových rytmov v mnohých z týchto problémov je veľmi dôležité pre výskumníkov, aby pochopili tieto poruchy a ich možnú liečbu. Stafford Lightman, profesor medicíny na Bristol Medical School: Translational Health Sciences (THS) a jeden z hlavných autorov štúdie povedal: „Naša štúdia otvára úplne nový rámec pre pochopenie prepojenia medzi nočným nárastom kortizolu a spánkom a toho, ako môže byť narušený pri poruchách spánku, depresii a mnohých ďalších zdravotných stavoch.
Tým, že táto štúdia merala pred prebudením aj po prebudení, poskytuje podľa vedcov veľmi potrebný a zásadný pohľad na dynamiku kortizolu vo vzťahu k spánku a endogénnym rytmom a tiež ukazuje, že zistenia, ktoré sa vo výskumnej komunite považujú za všeobecne uznávané, môžu byť nesprávne. Výskumný tím navrhuje, aby sa v budúcich štúdiách o mechanizmoch prebudenia z nočného aj ranného spánku okrem spánku a správania dôkladne zvážili aj dynamické zmeny v činnosti hypotalamo-hypofyzárnej osi – systému v tele, ktorý reguluje stresovú reakciu a uvoľňovanie kortizolu.