Štúdia uverejnená v časopise Radiology, ktorý vydáva Radiologická spoločnosť Severnej Ameriky (RSNA), ukazuje, že terapia svetlom s nízkou úrovňou intenzity má vplyv na hojenie mozgu ľudí, ktorí utrpeli vážne poranenia mozgu.
Ako svetelná terapia pomáha pri traumatických poraneniach mozgu
Vlastnosti svetla rôznych vlnových dĺžok pri hojení rán sa skúmajú už roky. Výskumníci z Massachusettskej všeobecnej nemocnice (MGH) vykonali terapiu nízkoúrovňovým svetlom u 38 pacientov, ktorí utrpeli stredne ťažké traumatické poranenie mozgu. Nízkoenergetické lasery sú nízkoenergetické lasery a na rozdiel od známych laserov s lekárskym napájaním sa nepoužívajú na chirurgické účely, ale výlučne na liečebné účely. Poranenie mozgu je definované ako poranenie hlavy, ktoré je dostatočne závažné na to, aby zhoršilo poznávacie schopnosti a/alebo aby sa dalo preukázať skenovaním mozgu. Pacienti dostali svetelnú terapiu do 72 hodín od úrazu prostredníctvom prilby, ktorá vyžaruje blízke infračervené svetlo. „Lebka je pre blízke infračervené svetlo celkom priehľadná,“ povedal spoluautor štúdie doktor Rajiv Gupta z oddelenia rádiológie MGH. „Po nasadení prilby je celý mozog zaliaty týmto svetlom.“
Na meranie účinkov svetelnej terapie výskumníci použili zobrazovaciu techniku nazývanú funkčná magnetická rezonancia. Zamerali sa na funkčné prepojenie v pokojovom stave, teda na komunikáciu medzi oblasťami mozgu, ktorá prebieha, keď je človek v pokoji a nezaoberá sa konkrétnou úlohou. Vedci porovnávali výsledky magnetickej rezonancie počas troch fáz zotavovania: akútnej fázy do jedného týždňa po úraze, subakútnej fázy dva až tri týždne po úraze a neskorej subakútnej fázy tri mesiace po úraze. Z 38 pacientov v štúdii 21 nedostávalo svetelnú terapiu počas nosenia prilby. Slúžilo to ako kontrolná skupina, aby sa minimalizovalo skreslenie spôsobené charakteristikami pacienta a aby sa predišlo možným placebo efektom.
U pacientov, ktorí dostávali svetelnú terapiu s nízkou intenzitou, sa počas akútnej a subakútnej fázy zotavovania prejavila väčšia zmena v konektivite (interakcia jednotlivých oblastí mozgu) v pokoji v siedmich dvojiciach oblastí mozgu ako u kontrolných účastníkov. „U pacientov, ktorí dostávali svetelnú terapiu, sa konektivita zvýšila, najmä v prvých dvoch týždňoch,“ povedal spoluautor štúdie doktor Nathaniel Mercaldo, štatistik MGH. Výskumníci nezistili žiadne rozdiely v konektivite medzi dvoma skupinami s dlhodobou liečbou. Hoci sa teda spočiatku zdá, že liečba zvyšuje konektivitu mozgu, jej dlhodobé účinky zatiaľ nie sú známe.
Môže sa použiť aj pre iné oblasti
Presný mechanizmus účinkov svetelnej terapie na mozog je tiež stále nejasný. Predchádzajúci výskum naznačuje zmenu enzýmu v mitochondriách bunky (často označovaných ako „elektráreň“ bunky). Výsledkom je zvýšená produkcia adenozíntrifosfátu, molekuly, ktorá v bunkách uchováva a prenáša energiu. Svetelná terapia sa spája aj s rozširovaním ciev a protizápalovými účinkami. Hoci sa u pacientov liečených svetelnou terapiou počas akútnej a subakútnej fázy zvýšila konektivita, medzi liečenými a kontrolnými účastníkmi sa nepreukázal žiadny rozdiel v klinických výsledkoch. Ďalšie štúdie s väčšími skupinami pacientov a korelačným zobrazovaním počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace by mohli pomôcť určiť terapeutickú úlohu svetla pri traumatickom poškodení mozgu.
Vedci predpokladajú, že úloha svetelnej terapie sa bude zvyšovať, keď budú k dispozícii výsledky ďalších štúdií. Svetlo s vlnovou dĺžkou 810 nanometrov použité v štúdii sa už používa v rôznych terapeutických aplikáciách. Je bezpečné, ľahko sa podáva a nevyžaduje si chirurgický zákrok ani lieky. Keďže helma je prenosná, môže sa používať aj mimo nemocnice. Podľa doktora Guptu by sa mohla používať aj na liečbu mnohých iných neurologických porúch. Patrí medzi ne posttraumatická stresová porucha, depresia a autizmus. Všetky tieto poruchy sú sľubnými oblasťami pre svetelnú terapiu.