Štúdia analyzujúca údaje z viac ako 13 miliónov hodín svetelných senzorov zozbieraných od 89 000 ľudí zistila, že vystavenie svetlým nociam a tmavým dňom je spojené so zvýšeným rizikom úmrtia.
Jasné svetlo v noci narúša normálny cyklus dňa a noci v tele, známy ako cirkadiánny rytmus, a môže viesť k nespavosti a vzniku závažných ochorení. Vedci sa rozhodli zistiť, či osobné denné a nočné svetlo, ako aj svetelné vzory, ktoré narúšajú náš cirkadiánny rytmus, môžu predpovedať riziko úmrtia. Z výsledkov uverejnených v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences vyplýva, že u ľudí vystavených väčšiemu množstvu svetla v noci sa riziko úmrtia zvýšilo o 21 – 34 %, zatiaľ čo u ľudí vystavených väčšiemu množstvu denného svetla sa riziko úmrtia znížilo o 17 – 34 %.
Vystavenie svetlu a riziko úmrtia
„Vystavenie svetlejším nociam a tmavším dňom môže narušiť náš denný rytmus, čo, ako je známe, vedie k rôznym zdravotným problémom, ako je cukrovka, obezita, kardiovaskulárne ochorenia a psychické problémy, ako aj k zvýšeniu rizika úmrtnosti,“ hovorí hlavný autor a odborník na spánok profesor Sean Cain z Flinders University. Tieto nové zistenia o možných negatívnych účinkoch svetla ukázali výskumníkom, aké dôležité sú pre zdravie osobné návyky pri vystavení sa svetlu. Spoluautor, docent Andrew Phillips, uvádza, že vystavenie nočnému svetlu narúša cirkadiánne rytmy tým, že posúva načasovanie (fázový posun) a oslabuje signál (potlačenie amplitúdy) centrálneho „cirkadiánneho pacemakera“, ktorý riadi cirkadiánne rytmy v celom tele.
Narušenie cirkadiánnych rytmov v tele sa spája s rozvojom metabolického syndrómu, cukrovky a obezity a výrazne sa podieľa aj na rozvoji kardiometabolických ochorení, ako sú srdcový infarkt, mozgová príhoda a hypertenzia. Pozorované súvislosti medzi vystavením nočnému svetlu a rizikom úmrtia možno podľa vedcov vysvetliť tým, že nočné svetlo narúša cirkadiánne rytmy a vedie k negatívnym kardiometabolickým dôsledkom. „Naše výsledky jasne ukazujú, že vyhýbanie sa nočnému svetlu a využívanie denného svetla môže podporiť zdravie a dlhovekosť.“
Autori štúdie FHMRI Sleep Health skúmali vzťah medzi osobnou expozíciou svetlu a rizikom kardiometabolického ochorenia a úmrtnosti zo všetkých príčin u 89 000 účastníkov UK Biobank vo veku 40 až 69 rokov. Údaje sa zaznamenávali pomocou snímačov, ktoré sa nosili na zápästí, a úmrtnosť účastníkov zaznamenávala Národná zdravotná služba počas sledovaného obdobia približne 8 rokov.
Trvanie spánku, efektivita spánku a stredný spánok sa odhadovali pomocou údajov o pohybe, zatiaľ čo kardiometabolická úmrtnosť bola definovaná ako akákoľvek príčina úmrtia súvisiaca s poruchami obehového systému alebo endokrinnými a metabolickými poruchami. Štúdia tiež zistila, že narušený cirkadiánny rytmus predpovedá vyššie riziko úmrtnosti, čo autori dokázali určiť pomocou počítačového modelovania. Výsledky zohľadňovali vek, pohlavie, etnický pôvod, fotoperiódu a sociodemografické faktory a faktory životného štýlu.
Výskum v oblasti vývoja terapeutického osvetlenia
Podľa výskumníkov výsledky ukazujú, aké dôležité je udržiavať tmavé prostredie v neskorých nočných a skorých ranných hodinách, keď je centrálny cirkadiánny „pacemaker“ najcitlivejší na svetlo, a vyhľadávať jasné svetlo počas dňa, aby sa zlepšil náš cirkadiánny rytmus. Ochrana svetelného prostredia môže byť obzvlášť dôležitá pre osoby, ktorým hrozí narušenie cirkadiánneho rytmu aj zvýšená úmrtnosť, ako sú napríklad osoby na jednotkách intenzívnej starostlivosti alebo v domovoch dôchodcov. V bežnej populácii môže vyhýbanie sa nočnému svetlu a vyhľadávanie denného svetla znížiť záťaž chorobami, najmä kardiometabolickými chorobami, a predĺžiť dĺžku života.
Predchádzajúci výskum informoval o objavení troch typov buniek v oku, ktoré vnímajú svetlo a synchronizujú cirkadiánny rytmus mozgu s úrovňou svetla v našom okolí. Ide o fotosenzitívne gangliové bunky alebo (vnútorné) fotosenzitívne gangliové bunky (ipRGC), typ neurónov v sietnici. Pochopenie toho, ako ipRGC reagujú na kvalitu, množstvo, trvanie a poradie svetla, nám pomôže navrhnúť lepšie osvetlenie pre jednotky intenzívnej starostlivosti, denné centrá, školy, továrne, kancelárie, nemocnice, zariadenia pre seniorov a dokonca aj vesmírnu stanicu. V budúcnosti sa môže posunúť aj výskum vývoja terapeutického osvetlenia s cieľom liečiť depresie, nespavosť, poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), migrény a dokonca aj problémy so spánkom u pacientov s Alzheimerovou chorobou.
