Pokiaľ ide o plán spánku, ľudia často robia kompromisy, aby stihli všetko, čo majú na zozname úloh. To však môže byť nesprávne rozhodnutie. Nová štúdia z Michiganskej univerzity ukazuje, že keď spánkové cykly ľudí nie sú zosynchronizované s ich vnútornými hodinami alebo cirkadiánnymi rytmami, môže to mať drastický vplyv na náladu. Podľa hlavného autora Daniela Forgera, profesora na katedre matematiky a riaditeľa Michiganského centra pre aplikovanú a interdisciplinárnu matematiku, však naopak, spánok v čase, keď to telo očakáva, môže výrazne zlepšiť emocionálny stav a zmierniť príznaky spojené s poruchami nálady. Výsledky výskumu boli uverejnené v časopise npj Digital Medicine.

Kvantitatívne informácie o cirkadiánnych rytmoch a spánkových cykloch ľudí

Už dlho je známe, že spánok ovplyvňuje náladu, ale väčšinou konceptuálnym, takmer ľahkovážnym spôsobom. Keď napríklad hovoríme o tejto súvislosti, často používame slová ako „zlá nálada“ alebo „nervozita“. Predchádzajúce štúdie však opakovane zistili súvislosti medzi spánkom – jeho dĺžkou, kvalitou a prerušovaním – a vážnymi problémami duševného zdravia vrátane rizika samovrážd. „Spánok je pre nás dôležitý, ale možno nie v takej miere, ako nás zaujíma depresia,“ hovorí Forger. Existuje však obrovské množstvo výskumov, ktoré ukazujú, že nálada ovplyvňuje cirkadiánny rytmus a spánok a že cirkadiánny rytmus a spánok ovplyvňujú náladu. Tento výskum sa však takmer výlučne uskutočnil v kontrolovaných podmienkach. Forger a jeho tím sa preto rozhodli nájsť tieto účinky – a spôsoby, ako ich využiť na zlepšenie nálady – v reálnom svete.

Tento projekt čiastočne umožnila štúdia Intern Health Study, projekt financovaný Národným inštitútom zdravia na Michiganskej univerzite, ktorý pracuje so stovkami rezidentov prvého ročníka medicíny. V rámci štúdie rezidenti pravidelne vypĺňajú dotazníky nálady a zároveň nosia fitnes trackery – konkrétne Fitbity – ktoré monitorujú ich srdcovú frekvenciu, aktivitu a spánkové návyky. Túto štúdiu podporila aj Národná vedecká nadácia. Forger a jeho tím vyvinuli algoritmy na vyhodnotenie údajov z Fitbitov a získanie kvantitatívnych informácií o cirkadiánnych rytmoch ľudí, ich spánkových cykloch a o tom, ako sa zosúladili. Prepojením týchto údajov s dennými prieskumami nálady zo štúdie Intern Health Study a použitím štvrťročných dotazníkov na zisťovanie depresie sa tímu podarilo zistiť korelácie medzi týmito zhodami a skutočnými ukazovateľmi duševného zdravia. Informácie z dotazníka – deväťpoložkového Dotazníka zdravia pacienta (PHQ-9), ktorý sa široko používa vo výskume a na klinikách – priniesli obzvlášť nápadné číslo, keď išlo o ľudí s desynchronizovanými rytmami.

Nesúlad medzi centrálnymi cirkadiánnymi hodinami a spánkom vykazoval najsilnejšiu negatívnu asociáciu s náladou a depresívnymi symptómami

Tím dokázal extrahovať významné znaky alebo biomarkery z troch rôznych kľúčových vzorcov. Boli to centrálne cirkadiánne hodiny, ktoré merajú čas v suprachiasmatických jadrách mozgu. Koordinuje aj periférne cirkadiánne hodiny v iných častiach tela. Vo svojej štúdii tím analyzoval periférne hodiny v srdci. U priemerného človeka periférne hodiny srdca vedia, že o 14:00 musia byť aktívnejšie ako o 14:00, povedal Forger. Posledným vzorom, ktorý sa tímu podarilo zmerať, boli spánkové cykly rezidentov medicíny. Tím zistil, že spánkový cyklus, ktorý nie je zosynchronizovaný s periférnymi cirkadiánnymi hodinami – teda s časom, ktorý si srdce myslí, že je deň – má vo všeobecnosti negatívny vplyv na náladu. Keď však bol základný cirkadiánny rytmus človeka v nesúlade s jeho spánkovým cyklom, negatívny účinok sa pozoroval, keď stážista vykonával prácu na zmeny. To znamená, že nesúlad medzi ich spánkom a jadrom vnútorných hodín bol spôsobený ich zamestnaním.

A keď tento nesúlad ovplyvnil náladu, jeho účinok bol výraznejší ako v prípade periférneho nesúladu. „Najmä nesúlad medzi centrálnymi cirkadiánnymi hodinami a spánkom vykazoval najsilnejšiu negatívnu súvislosť s náladou a depresívnymi symptómami vrátane porúch spánku, problémov s chuťou do jedla a dokonca samovražedných myšlienok,“ povedal Dae Wook Kim, ďalší z hlavných autorov štúdie. Kim sa podieľal na realizácii štúdie ako postdoktorand na U-M a v súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Kórejskom inštitúte pre pokročilú vedu a technológiu. Tieto zistenia spochybňujú predchádzajúce predpoklady o jednotných účinkoch narušenia cirkadiánneho času v rôznych fyziologických hodinách.

Spochybnenie týchto predpokladov vyvoláva nové otázky o tom, ako a kedy sa tieto poruchy prejavujú u iných skupín obyvateľstva vrátane stredoškolákov, starších dospelých a osôb s diagnostikovanými duševnými poruchami. Tím už začína uplatňovať svoju metodiku štúdie na niektoré z týchto skupín. Podľa výskumníkov nie je prekvapujúce, že kontext je dôležitý. Koniec koncov, študenti sa pripravujú na skúšky a dovolenkári cestujú cez pol sveta bez toho, aby nočné zmeny alebo jet lag výrazne ovplyvnili ich náladu. Štúdia však ukazuje, že pomocou technológie, ktorú máme k dispozícii, môžeme pochopiť, kedy nás tieto poruchy ovplyvňujú a kedy nám môže pomôcť trocha odpočinku. Presnejšie, na našich zápästiach. Preto je to podľa Forgera škálovateľné a táto technológia by mohla pomôcť nespočetnému množstvu ľudí.