Vyššia úroveň zápalu v mladom veku súvisí s nižším výkonom v testoch zručností v strednom veku.
Nová štúdia Kalifornskej univerzity v San Franciscu ukazuje, že mladí dospelí so zvýšenou hladinou zápalu spojenou s obezitou, fyzickou nečinnosťou, chronickými ochoreniami, stresom a fajčením môžu mať v strednom veku nižšiu kognitívnu výkonnosť.
Výskumníci už predtým spájali vyššiu úroveň zápalu u starších dospelých s demenciou, ale toto je jedna z prvých štúdií, ktorá spája zápal v ranom dospelom veku s nižšími kognitívnymi schopnosťami v strednom veku.

Ako životný štýl ovplyvňuje kognitívne schopnosti

Podľa prvej autorky Amber Bahorik, PhD, z oddelenia psychiatrie a behaviorálnych vied UCSF a Weillovho inštitútu pre neurovedy je z dlhodobých štúdií známe, že zmeny v mozgu vedúce k Alzheimerovej cho robe a iným demenciám môžu trvať desaťročia.
Vedci chceli zistiť, či zdravotné a životné návyky v ranom dospelom veku zohrávajú úlohu v kognitívnych schopnostiach v strednom veku, ktoré zasa môžu ovplyvniť pravdepodobnosť demencie v neskoršom veku. V štúdii uverejnenej v časopise Neurology odborníci zistili, že iba 10 % osôb s nízkym zápalom dosiahlo slabé výsledky v testoch rýchlosti spracovania a pamäti v porovnaní s 21 % a 19 % osôb so strednou alebo vyššou mierou zápalu.
Keď výskumníci zohľadnili faktory, ako je vek, fyzická aktivita a celková hladina cholesterolu, rozdiely v rýchlosti spracovania údajov pretrvávali; výskumníci zistili aj rozdiely v exekutívnych funkciách, ktoré zahŕňajú pracovnú pamäť, riešenie problémov a kontrolu impulzov.
Štúdia sledovala 2 364 dospelých v rámci štúdie CARDIA, ktorej cieľom je identifikovať tie faktory v mladom dospelom veku, ktoré vedú ku kardiovaskulárnym ochoreniam o dve až tri desaťročia neskôr.
Účastníci mali v čase zaradenia do štúdie od 18 do 30 rokov a počas 18 rokov boli štyrikrát testovaní na zápalový marker C-reaktívny proteín (CRP).
Kognitívne testy sa vykonali päť rokov po poslednom meraní CRP, keď už väčšina účastníkov mala štyridsať až päťdesiat rokov.
Približne polovica účastníkov boli ženy, o niečo menej ako polovica Afroameričania a zvyšok belosi.
Približne 45 % účastníkov malo nižší stabilný zápal, zatiaľ čo 16 % malo mierny alebo zvyšujúci sa zápal; 39 % malo vyššie hladiny.

Zápal a zdravotné riziká

Výskumníci tiež spojili vyššiu úroveň zápalu s nedostatkom fyzickej aktivity, vyšším BMI a súčasným fajčením.
Zápal zohráva dôležitú úlohu pri kognitívnom starnutí a môže sa začať už v ranom dospelom veku.
Pravdepodobne existuje priamy a nepriamy vplyv zápalu na poznávacie schopnosti.
Doktorka Kristine Yaffeová, profesorka psychiatrie a behaviorálnych vied, neurológie a epidemiológie a bioštatistiky na UCSF, je členkou prvého tímu odborníkov, ktorý zistil, že 30 % rizika demencie sa dá predísť.
Jej nedávny výskum skúmal súvislosť medzi nepravidelným spánkom a zhoršeným poznávaním v strednom veku, ako aj vplyv individuálnych zmien zdravia a životného štýlu na prevenciu straty pamäti u starších ľudí s vyšším rizikom.
Našťastie existujú spôsoby, ako znížiť zápal – napríklad zvýšiť fyzickú aktivitu a prestať fajčiť – ktoré by mohli byť sľubnými cestami prevencie.

Zápal zohráva úlohu pri rôznych formách demencie

Už predchádzajúci výskum ukázal, že zápal v mozgu sa významne podieľa na demencii.
Zápal je zvyčajne reakciou tela na zranenie a stres, napríklad začervenanie a opuch spojený so zranením alebo infekciou.
Zápal v mozgu – známy ako neurozápal – sa spája s mnohými ochoreniami vrátane depresie, psychózy a sklerózy multiplex.
Súvisí aj s rizikom Alzheimerovej choroby. V štúdii uverejnenej v časopise Brain tím výskumníkov z Cambridgeskej univerzity skúmal, či sa neurozápal vyskytuje aj pri iných formách demencie, čo by znamenalo, že je prítomný pri mnohých neurodegeneratívnych ochoreniach.
Do tímu bolo zaradených 31 pacientov s tromi rôznymi formami frontotemporálnej demencie (FTD).
FTD je skupina rôznych ochorení spôsobených nahromadením niekoľkých abnormálnych „junk“ proteínov v mozgu.
Pacienti podstúpili skenovanie mozgu na zistenie zápalu a „junk“ proteínov.
Pri každom z dvoch skenovaní pozitrónovou emisnou tomografiou (PET) sa vstrekovalo chemické farbivo, ktoré rozsvietilo špecifické molekuly, ktoré vizualizovali buď zápalové bunky mozgu, alebo nežiaduce proteíny.
Pri prvom skenovaní farbivo osvetlilo bunky, ktoré spôsobujú neurozápal.
Tie indikujú prebiehajúce poškodenie mozgových buniek a ich spojení.
Pri druhom skenovaní sa farbivo viaže na rôzne typy „odpadových“ proteínov, ktoré sa vyskytujú pri FTD.
Výskumníci ukázali, že v celom mozgu a pri všetkých troch typoch FTD platí, že čím väčší je zápal v jednotlivých častiach mozgu, tým väčšie je škodlivé nahromadenie „junk“ proteínov.
Aby dokázali, že farbivá detegujú zápal a škodlivé proteíny, analyzovali pod mikroskopom 12 mozgov, ktoré boli po smrti darované Cambridgeskej mozgovej banke.
Tím zdôrazňuje, že je potrebný ďalší výskum, aby sa poznatky o zápale pri demencii pretavili do testovateľných liečebných postupov.
Dôležitým objavom je, že všetky tri typy frontotemporálnej demencie majú zápal spojený s hromadením škodlivých abnormálnych proteínov v rôznych častiach mozgu.
Tieto ochorenia sa od seba veľmi líšia aj v iných ohľadoch.
Spolu so skutočnosťou, že je známe, že zápal zohráva úlohu pri Alzheimerovej chorobe, zistenia naznačujú, že zápal je súčasťou mnohých ďalších neurodegeneratívnych ochorení vrátane Parkinsonovej choroby a Huntingtonovej choroby.
To vyvoláva nádej, že liečba založená na imunitnom systéme by mohla pomôcť spomaliť tieto ochorenia alebo im predchádzať.